In the original language
The increasing complexity, uncertainty, and interdependence of contemporary crises have significantly reshaped the requirements placed on crisis management systems. Digitalisation and artificial intelligence (AI) are increasingly promoted as key instruments for enhancing situational awareness, supporting decision-making, and improving coordination among crisis management actors. At the same time, the rapid proliferation of technological solutions has resulted in a fragmented body of literature that varies in conceptual focus, methodological approaches, and normative assumptions. This article provides a structured narrative review of contemporary academic literature on the use of digitalisation and artificial intelligence in crisis management. Drawing on peer-reviewed sources indexed primarily in Scopus and Web of Science, the review systematically analyses how digital and AI-based tools are conceptualised and applied across core crisis management functions, including situational awareness, decision support, and coordination. The methodological approach combines qualitative content analysis and thematic synthesis to integrate findings from interdisciplinary research streams. The review demonstrates that digitalisation and AI can substantially enhance crisis management capabilities by enabling real time data integration, predictive analytics, and networked coordination. However, the findings also highlight significant limitations and risks related to data quality, algorithmic opacity, accountability, cybersecurity, and ethical governance. The literature consistently emphasises that technological solutions are most effective when embedded within appropriate organisational, institutional, and governance frameworks rather than deployed as standalone tools.By synthesising fragmented research and situating technological innovation within established crisis management theory, this article contributes to a more integrated understanding of the role of digitalisation and artificial intelligence in crisis management. The findings underscore the need for balanced, human-centred, and governance-oriented approaches to the adoption of advanced technologies in high-stakes crisis contexts and identify directions for future empirical and comparative research.
In Czech
Zvyšujúca sa komplexnosť, neistota a vzájomná prepojenosť súčasných kríz výrazne menia požiadavky kladené na systémy krízového riadenia. Digitalizácia a umelá inteligencia (AI) sú čoraz častejšie prezentované ako kľúčové nástroje na zvyšovanie situačného povedomia, podporu rozhodovania a zlepšovanie koordinácie medzi aktérmi krízového riadenia. Zároveň však rýchla proliferácia technologických riešení viedla k fragmentovanému súboru vedeckej literatúry, ktorá sa líši koncepčným zameraním, metodologickými prístupmi a normatívnymi východiskami.Tento článok poskytuje štruktúrovaný naratívny prehľad súčasnej akademickej literatúry o využívaní digitalizácie a umelej inteligencie v krízovom riadení. Na základe recenzovaných zdrojov indexovaných predovšetkým v databázach Scopus a Web of Science sa prehľad systematicky zameriava na analýzu toho, ako sú digitálne a AI-založené nástroje konceptualizované a aplikované v rámci kľúčových funkcií krízového riadenia, vrátane situačného povedomia, podpory rozhodovania a koordinácie. Metodologický prístup kombinuje kvalitatívnu obsahovú analýzu a tematickú syntézu s cieľom integrovať poznatky z interdisciplinárnych výskumných prúdov. Výsledky prehľadu ukazujú, že digitalizácia a umelá inteligencia môžu významne posilniť kapacity krízového riadenia prostredníctvom umožnenia integrácie dát v reálnom čase, prediktívnej analytiky a sieťovej koordinácie. Zároveň však poukazujú na významné obmedzenia a riziká súvisiace s kvalitou dát, algoritmickou netransparentnosťou, zodpovednosťou, kybernetickou bezpečnosťou a etickým riadením. Literatúra konzistentne zdôrazňuje, že technologické riešenia sú najefektívnejšie vtedy, keď sú ukotvené v primeraných organizačných, inštitucionálnych a riadiacich rámcoch, a nie keď sú nasadzované ako samostatné nástroje. Syntézou fragmentovaných výskumných poznatkov a zasadením technologických inovácií do kontextu etablovanej teórie krízového riadenia tento článok prispieva k integrovanejšiemu porozumeniu úlohy digitalizácie a umelej inteligencie v krízovom riadení. Zistenia zdôrazňujú potrebu vyvážených, na človeka orientovaných a riadením podmienených prístupov k adopcii pokročilých technológií v kontextoch kríz s vysokými rizikami a identifikujú smery pre budúci empirický a komparatívny výskum.